Zákon č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých údajov je účinný už niekoľko rokov. Predmetný zákon bol prijatý v súvislosti s aplikáciou všeobecného nariadenia o ochrane údajov (GDPR). Daný zákon tak dopĺňa všeobecne záväzné nariadenie Európskej únie a pomáha prevádzkovateľom zabezpečovať súlad s podmienkami spracúvania osobných údajov.
Vzťah Nariadenia GDPR a zákona č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov
Nariadenie ako právny predpis EÚ je z pohľadu hierarchie právnych predpisov priamo aplikovateľné v každom členskom štáte EÚ. Aj v rámci nášho právneho poriadku je v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nadriadené našim zákonom.
Nariadenie je teda bez potreby „transpozície“ do právneho poriadku priamo aplikovateľné. To znamená, že GDPR má pred Zákonom o ochrane osobných údajov prednosť. Platí, že pri spracúvaní osobných údajov v podmienkach SR sa prevádzkovatelia primárne riadia GDPR. Zákon o ochrane osobných údajov sa aplikuje v niektorých osobitných prípadoch. Nariadenie GDPR svoju vecnú pôsobnosť vymedzuje v čl. 2, podľa ktorého sa neuplatňuje napr. v prípadoch, kedy ide o spracúvanie osobných údajov pri činnostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti práva EÚ.
Vyplýva to priamo z Nariadenia GDPR, ale aj zo Zákona o ochrane osobných údajov. V kapitole IX. Nariadenia GDPR je ustanovený okruh spracovateľských činností, ktoré si môžu členské štáty upraviť osobitne.
Ustanovenie § 3 odseku Zákona o ochrane osobných údajov priamo uvádza, že Zákon o ochrane osobných údajov sa okrem § 2, § 5, druhej a tretej časti, vzťahuje na spracúvanie osobných údajov, na ktoré sa vzťahuje osobitný predpis – Nariadenie GDPR.
Aké zmeny priniesla novela zákona od 01.07.2024?
Spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb
Nariadenie GDPR spracúvanie zosnulých osôb neupravuje vôbec. Zákon o ochrane osobných údajov v ustanovení § 3, ods. 6 (v znení účinnom do 30.7.2024) hovorí, že „Tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, ku spracovaniu ktorých dochádza na vedecký účel, na štatistický účel, na účel umeleckej činnosti, tlačového spravodajstva, rozhlasového a televízneho vysielania, archivácie, dokumentačnej činnosti, historického výskumu, činností pohrebísk, umiestnenia pamätníkov a pamätných tabúľ, konania spomienkových podujatí a piety v rozsahu nevyhnutnom pre jeho naplnenie.“
Z uvedeného teda vyplýva, že zákon stanovuje presné podmienky, kedy sa vzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb, a kedy naopak nie. Z daného ustanovenia je teda zrejmé, že ak ide o spracúvanie napr. na historické, vedecké alebo spravodajské účely, tak takéto spracúvanie nepodlieha režimu zákona. Naopak, v prípade „komerčných“ spracovateľských operácií, napr. evidovanie hrobových miest za účelom stanovenia poplatku, je nevyhnutné zákon aplikovať.
Novela zákona vo svojom § 5, odsek d) po novom ustanovuje, že „Tento zákon sa nevzťahuje na spracúvanie osobných údajov zosnulých osôb.“ Z uvedeného teda vyplýva, že celý režim spracúvania osobných údajov zosnulých osôb je vyňatý z pod pôsobnosti zákona, a teda, aj „komerčné“ spracovateľské operácie je možné uskutočňovať bez potreby aplikácie jednotlivých ustanovení zákona.
