Takmer polovica Slovákov sa každý deň vystavuje riziku, o ktorom si ani neuvedomuje, že existuje. V dobe, keď sa informácie šíria rýchlosťou svetla a sociálne siete sa stali hlavným zdrojom správ pre mnohých z nás, sa ukazuje alarmujúci trend – neoverujeme si, čo čítame. Najnovší prieskum Kompetenčného a certifikačného centra kybernetickej bezpečnosti odhalil, že až 46 % respondentov si informácie zo sociálnych sietí neoveruje a spolieha sa na to, čo im zdieľajú priatelia. To otvára dvere dezinformáciám, trollingu a manipulácii.
Sociálne siete ako zbraň dvoch tvárí
Sociálne siete nám umožnili okamžitý prístup k správam a názorom z celého sveta. No práve táto otvorenosť a rýchlosť je ich najväčšou slabinou. Bez kontroly a overovania sa šíria nepravdivé alebo zavádzajúce informácie, ktoré majú potenciál ovplyvniť verejnú mienku a rozhodovanie. V kombinácii s algoritmami, ktoré uprednostňujú senzáciu pred pravdou, vzniká nebezpečné prostredie pre manipuláciu.
Dezinformácie – tiché vírusy našej mysle
Dezinformácie nie sú len nevinné omyly. Sú to často premyslené pokusy ovplyvniť naše myslenie, polarizovať spoločnosť a podkopať dôveru v tradičné médiá či inštitúcie. Keď sa takmer polovica populácie nesnaží overiť fakty, vytvára sa živná pôda pre šírenie lží. Tento jav využívajú aj tzv. trollovia, ktorí cielene šíria chaos a zneisťujú verejnosť.
Kritické myslenie ako digitálna obrana
V čase informačného pretlaku je kritické myslenie silnejšie než kedykoľvek predtým. Overovanie zdrojov, kontrola faktov a schopnosť rozlíšiť dôveryhodné informácie od manipulácií sú základnými zručnosťami každého digitálne gramotného človeka. Nie je hanba pýtať sa: Je to pravda? Kto to tvrdí? Kde to vyšlo?
Pravda sa nezaobíde bez našej pomoci
Pravda dnes nie je samozrejmosť – musíme o ňu bojovať. A ten boj začína pri každom z nás. Nezdieľajme všetko bez rozmýšľania, nebuďme len pasívnymi príjemcami obsahu. Len spoločným úsilím môžeme znížiť vplyv dezinformácií a zachovať sociálne siete ako nástroj spojenia, nie rozdelenia.
